OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Dejiny sveta - pre žiakov a študentov

Čo sú to dejiny?

Dejiny a história

Dejiny sú súhrn všetkých udalostí, dejov a súvislostí v čase a priestore. Dejiny ľudstva sú vývojový proces ľudskej spoločnosti a jej jednotlivcov, najmä politickej, ekonomickej, ideologickej, sociálnej a kultúrnej podoby ľudskej existencie. Dejiny sa zaoberajú historickými javmi a faktami, čiže konkretnými udalosťami (napr. bitka). Dejinné udalosti sa vždy odohrávajú v danom čase, na danom území a danej intelektuálnej úrovni. 

  • rozprávacie dejiny - opis súčastnosti autora, silne subjektívne (čo, kto počul, to zapísal bez kritiky materiálu)
  • pragmatické dejiny - počiatky otázok vzťahov, súvislostí, príčin a ponaučenie do budúcnosti
  • genetické dejiny - skúmajú vývoj, zistenie počiatku príčin, kritika prameňov (moderná veda)

História je spoločenská veda zaoberajúca sa skúmaním, poznávaním, interpretáciou a hodnotením dejín na základe historických prameňov, pričom využíva historické metódy. Nie je iba opisnou vedou, ale skúma taktiež príčiny a dôsledky jednotlivých udalostí. História sa tiež zaujíma vzťahmi medzi jednotlivými subjektmi a ich zmenami v rámci priestoru a času.

Je nekonečnou niťou, ktorá bude s človekom navždy spätá a je s nim previazaná vo všetkých okamihoch. Na počiatku dejín ľudstva vnímal človek históriu iba ako zapamätanie udalostí, ktoré už zbehli, lenže nebolo tomu vždy tak. Čoskoro sa k tomuto médiu, ktoré sa dedilo z generácie na generáciu pridali aj ďalšie. A história sa tak stavala živým a všadeprítomným svedomím ľudstva. Začala hrať rolu, ktorú by sa jej nikto neodvážil skôr prisúdiť. 

        

Historické pramene

Historické pramene sú všetky svedectvá a pozostatky, ktoré vypovedajú o minulosti a umožňuju rekonštrukciu minulých dejov. Každá epocha zanechala charakteristické druhy prameňov (napr. starovek - grécke mýty a báje, stredovek - hrady a legendy, novovek - stroje). 

Písané pramene - zoznamy panovníkov, o politických a vojenských udalostiach, zákonníky, kroniky, listiny, legendy

Hmotné pramene - pozostatky človeka (kostry) a jeho činnosti a výtvory (zbrane, náradie, nádoby, umelecké diela)

Obrazové pramene - obrazy, mapy, schémy, atlasy, kresby

Tradičné pramene - zachovali sa ústne a prenášali sa tradíciou (mýty, povesti a piesne)

Zvukové pramene - filmy, videokazety, CD disky, magnetofónové záznamy

          

Múzeum

Múzeum je vedecká inštitúcia (ústav), ktorá plánovite zhromažďuje, triedi, odborne uchováva a ďalej vedecky spracováva zbierky hmotných dokladov o spoločenskom a kultúrnom vývine človeka a spoločnosti, o vývoji a zmenách prostredia. Úlohou múzeí je aj osvetová a kultúrna činnosť. Múzea delíme na vlastivedné - zaoberajú sa materiálom týkajúcim sa územia určitého štátu, a špecializované - zaoberajú sa konkrétnou činnosťou, odborom či osobnosťou. 

      

Dejinné epochy

Pravek

Pravek je tradičné označenie obdobia dejín ľudstva, z ktorého nie sú známe žiadne písomné pramene, ide teda o obdobie do vzniku písma. Pravek zahrňuje obdobie vzniku a vývoja človeka, ľudskej spoločnosti a kultúry od najstarších nálezov do vzniku tzv. vysokých kultúr a zavedenia písma. Pravek je tak najstaršiou a najdlhšie trvajúcou dejinnou etapou. 

  • Doba kamenná - je najstaršie obdobia ľudských dejín a praveku. Nazvané je podľa hlavnej suroviny používanej na výrobu pracovných nástrojov - kameňa. Drevo, kosti či parohy sa taktiež hojne využívali. Najznámejším nástrojom tej doby je pästný klin, ktorý sa používal ako zbraň aj ako pracovný nástroj. Toto obdobie zahrňuje taktiež prvé rozšírené využívanie technológie vo vývoji človeka. Skončilo sa s rozvojom poľnohospodárstva, domestikáciou istých druhov zvierat a tavením medenej rudy za účelom produkovania medi.
  • Doba bronzová - je obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu. Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odlišných miestach. Rozšírovala sa medzikmeňová výmena, rozrástala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Rozvinutý obchod s kovom dokladajú početné upravené suroviny, hrivny. Pestovali sa tie isté plodiny ako počas doby kamennej, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, rozvíja sa mliečné hospodárstvo a vzrásta chov koní. Platila rozsiahla deľba práce. Rodové zväzky zanikli a zmenili sa na susedské a územné vzťahy. Začali sa vyrábať nové zbrane: meč, prilba a pancier. Vznikali dedinské usadlosti, prvé mestá a paláce.
  • Doba železná - je obdobie, v ktorom sa bežne začali používať železné nástroje a zbrane. Toto obdobie sa vyznačuje rastom moci stredomorských štátov, predovšetkým Grécka, ktoré kolonizuje severnú časť Stredomoria. Vďaka tejto kolonizácii sa do západo a stredoeurópskeho priestoru dostávajú nové spôsoby života, ktoré začali mocní kmeňoví náčelníci a kniežatá preberať. V tejto dobe žila prvá etnická skupina - Kelti, ktorí zrejme prišli z východnej Európy. Kelti sa vyznačovali stavbou centier remeselníckej výroby a tvorili kmeňové zväzky. 
         
Starovek

 

Stredovek
Novovek
Moderné dejiny